Náš fytoslovník

V rôznych publikáciách sa stretávame s rôznymi popismi bylinných zložiek, ktoré pre laické oko vyzerajú v zásade „múdro“, ale nerozumieme im. Keby sme im rozumeli, o to viac by sme vedeli správne kombinovať bylinky v našich bylinných zmesiach. My stále hovoríme, že je dobré nájsť rovnováhu medzi babskými receptami, intuíciou, chémiou a biológiou, prípadne základmi medicínskeho ponímania nášho tela. Ak sa chceme liečiť dlhodobo a sami, je dôležité, aby sme rozumeli tomu, čo si doma pripravíme. Alebo aby sme si vedeli skontrolovať to, čo nám niekto odporúča. Dnešné bylinkárstvo je skôr móda. Pretože nie je veľa bylinkárov, ktorí vedia, na základe svojích jasnozrivých, talentov určiť ten správny liek. Už sme spomínali, že do zmesí miešame bylinky také, ktoré sú si podobné, aby sa navzájom podporovali tak, že ich kombinácia bude dávať zmysel pre celé naše telo, nie len pre jeden problém. To je holistický princíp liečby, ktorý je dnes tiež veľmi moderný. Prichádzal s ním už Platón, o čom vieme z písanej histórie, domnievame sa však, že to bolo aj o niečo skôr. V knihách a herbároch sa nájdu komplexné fytorozbory bylín, ktoré vám pomôžu bylinky správne nakombinovať. Tu je ich zoznam:

ORGANICKÉ KYSELINY
Ide o zlúčeniny s vlastnosťami kyseliny alebo priamo o kyseliny. K najbežnejším patria : kyselina šťaveľová, kyselina mliečna, kyselina octová, kyselina citrónová, kyselina mravčia, kyselina kávová, kyselina sorbová alebo kyselina askorbová, ktorá je vynikajúcim antioxidantom.

GLYKOZIDY
Sú základnou stavebnou látkou rastlín. Svojimi chemickými reakciami vytvárajú tzv. FENOLOVÉ GLYKOZIDY a SALICYLOVÉ GLYKOZIDY, ktoré sa podieľajú napríklad na DEZINFEKCII MOČOVÝCH CIEST a liečbe PRECHLADNUTIA. Pomáhajú pri REUMATIZME a MALÁRII. ANTRACHINONOVE GLYKOZIDY majú LAXATÍVNY ÚČINOK. GLYKOZIDOVÉ HORČINY pôsobia na TRÁVIACE PROCESY. KUMARÍNOVÉ GLYKOZIDY zase utlmujú NERVOVÚ SÚSTAVU.

TRIESLOVINY
Sú to látky, ktoré dodávajú rastline horkú chuť. V rastlinnej ríši sú veľmi rozšírené, v niektorých čeladiach ich nájdeme v každom druhu. Niekedy bývajú hlavnou liečivou zložkou byliny, ako napríklad pri DUBOVEJ kôre alebo sú pomocnými látkami a spôsobujú vedľajšie účinky, ako je to napríklad pri ŠALVII. Veľa trieslovín je obsiahnutých v listoch na konci vegetačného obdobia rastlín, preto je aj vhodné dodržiavať odporúčaný čas zberu, aby sme sa vyhli zbytočnému nahromadeniu látok, ktoré z rastliny nepotrebujeme. Triesloviny v rastline nám zaručujú ANTISEPTICKÉ účinky a ADSTRINGENTNÉ (sťahujúce) účinky. V organizme pôsobia tak, že zničia baktérie, ktoré môžu spôsobiť infekciu, vytvoria tzv. ochrannú vrstvu a pod ňou sa môže regenerovať tkanivo. Z toho vyplýva, že rastliny s obsahom trieslovín používame pri ťažkostiach s TRÁVIACIM TRAKTOM, OMRZLINÁCH, KOŽNÝCH PORANENIACH a POPÁLENINÁCH, pri HNAČKÁCH a KRVÁCANÍ. Rovnako pôsobia ako protijed pri otravách ŤAŽKÝMI KOVMI. Majú ANTIBAKTERIÁLNE, ANTIVIROTICKÉ a ANTIPARAZITICKÉ kvality. (Plod čučoriedky, repík lekársky, dubová kôra, čajovník.)

SILICE
Silice sú známe aj ako éterické oleje rastlín, ktoré sa nerozpúšťajú vo vode, ale predovšetkým v alkohole a v iných látkach. Sú považované za koncentrovanie životodárnej energie rastliny. Rastliny je vhodné zbierať za slnečného počasia, pretože teplo silu silíc uvoľňuje a vtedy je rastlina najschopnejšia liečiť. Majú DEZINFEKČNÝ ÚČINOK na sliznice DÝCHACÍCH ORGÁNOV a TRÁVIACEHO TRAKTU.

SAPONÍNY
Sú jedny z glykozidov, ktoré znižujú povrchové napätie tekutiny a emulgujú tuky (sapor = mydlo, popretrepaní s vodou silno penia). V prípade ľudského tela to znamená, že UVOĽŇUJÚ HLIEN v slizniciach priedušiek, čo uľahčuje VYKAŠLIAVANIE. Tiež podporujú TVORBU ŽALÚDOČNÝCH KYSELÍN. HORČÍNY Sú to látky s výraznou horkou chuťou. Tieto látky sú významné pri PODPORE TRÁVENIA a sú známe aj pre svoje ANTIBIOTICKÉ účinky.

FLAVONOIDY
Sú látky, ktoré spôsobujú sfarbenie rastliny a jej kvetov. Sú známe svojimi ANTIOXIDAČNÝMI účinkami. Je ich asi 60 druhov a sú veľmi významné pri liečení celého tela. Obvykle majú vplyv na SRDCOVO-CIEVNU sústavu. K najznámejším patrí RUTÍN, ktorého vysoký obsah nájdeme v čučoriedke, arónii, čiernej ríbezli a fialke. Ten je známy tým, že ZASTAVUJE KRVÁCANIE a pôsobí pri ARTEROSKLERÓZE. CITRÍN sa nachádza na vnútornej strane šupiek citrusových plodov, ktorá má horkú príchuť. Významný podiel flavonoidov s ANTIOXIDAČNÝM ÚČINKOM nájdeme v granátovom jablku alebo olivovom oleji.

ANTIOXIDANTY
V zjednodušenom ponímaní odstraňujú staré kyslíkové radikály v bunkách, ktoré bunku poškodzujú. Tým predlžujú život našich buniek a zlepšujú jeho vitalitu a obranyschopnosť. Medzi významné antioxidanty patria čučoriedky, citrusové plody, brusnice, jahody, maliny, čerešne, červené a modré hrozno, červené jablká, slivky, broskyne, avokádo, marhule, paradajky, kapusta, brokolica, špenát, cesnak, mrkva, červená paprika, pór, červená fazuľa, hrášok, tekvica, rôzne druhy orechov, mandle, slnečnicové semienka, ľanové semienka, olejnaté rastliny, sójové a kukuričné výhonky, zelený čaj, morské živočíchy, ryby, pečeň, červené víno.

JEDOVATÉ LÁTKY V BYLINÁCH sú látky, ktoré spôsobujú toxicitu rastliny pri jej nadmernom užívaní, v niektorých prípadoch majú za následok aj smrť. Sú to ALKALOIDY alebo AMÍNY. ALIFATICKÉ KARDIOAKTÍVNE GLYKOZIDY, KAURENY, DITERPENOVÉ ESTERY.

autor: daniela viskupic
Zdroje: Luděk Jarodář, Karol Erdelský, Josef Jonáš, Jiří Kuchař, Wolf-Dieter Storl